Potenciál krajiny

Slovensko je jednoznačným víťazom 20. storočia. Na začiatku storočia sme boli prevažne agrárny národ bez vlastnej štátnosti a takmer bez elít. Samozrejme, nejaké sme mali, ale zmestili by sa do sály kultúrneho domu v akomkoľvek meste. Prežili sme silnú maďarizácu, ťarchu fašizmu a komunizmu, získali sme demokraciu, nezávislosť a na záver milénia sme dokonca porazili aj mečiarizmus. Aj začiatok nového milénia bol pozitívny. Nezamestnanosť, ktorá dosahovala 20% postupne klesala s príchodom investícii, vstúpili sme do EU, pripojili sa k NATO a zaviedli euro ako menu. Už máme aj vlastné elity. Tak ako doma aj v zahraničí. Slováci a Slovenky študujú na prestížnych univerzitách, aktívne pôsobia vo výskumných centrách a svetových inštitúciách.

Naša generácia mileniálov potrebuje spraviť ďalší krok. Transformovať výrobno-montážnu ekonomiku na ekonomiku založenú na inováciách. Je to dôležité z mnoho faktorov. Ekonomika inovácii je konkurencieschopnejšia na globálnom trhu, zvyšuje HDP a dopomáha efektívnejšie k hospodárskemu rastu. Diverzifikáciou znižuje závislosť na konkrétnych odvetviach (v našom prípade automotive), čo chráni hospodárstvo pred rizikami a výkyvmi cien surovín alebo vývojom na svetových trhoch. Inovácie vytvárajú nové odvetvia a trhy, ktoré otvárajú nové príležitosti pre podnikanie, kladú dôraz na udržateľný rast a znižovanie environmentálnych dopadov. Zároveň sú lákavejšie pre ďalšie investície a návrat Slovákov zo zahraničia domov. Inými slovami, potrebujeme sa aj platovo viac priblížiť k Európe a viac sa vzdialiť od Moskvy. Vyššie platy v súkromnom sektore znamenajú väčší výber na daniach a to má priamy dopad na rast platov vo verejnom sektore. Ekonomicky si polepšia všetci. Školskí zamestnanci, zdravotnícky personál, záchranári, dôchodci, matky na materskej dovolenke, nezamestnaní.

Prosím, nemajme ilúzie, že toto by mohli zvládnuť nejakí dankovia, matovičovia alebo kollárovia, ktorí nezvládli ani samostatne vypracovať vlastnú diplomovú prácu. V horšom prípade nejakí mazurekovia, ktorí tu vrieskajú, skáču a hádžu po cudzincoch kamene, časom možno aj výkaly. To by si naozaj tí investori stiahli aj existujúce podniky a chodili sem len tak voľnočasovo, podobne ako na safari. A my by sme našu ekonomiku transformovali na ekonomiku založenú na výbere vstupného, parkovného a poplatku za toaletu. Ešte aj z toho by sa polovica rozkradla. Platovo by sme sa viac vzdialili od Európy. Nižšie platy v súkromnom sektore znamenajú nižší výber na daniach a to má priamy dopad na pokles platov vo verejnom sektore. Ekonomicky si pohoršia všetci. Školskí zamestnanci, zdravotnícky personál, záchranári, dôchodci, matky na materskej dovolenke, nezamestnaní. Priamym následkom bude odchod tých šikovnejších do zahraničia. Dôchodci budú vidieť svoje deti a vnúčatá menej, ale o to viac svojich obľúbencov na oslavách MDŽ a iných príležitostiach. Inými slovami, menej peňazí, ale o to viac karafiátov.

Som hlboko presvedčený, že naša krajina má potenciál zvládnuť ktorýkoľvek z vyššie uvedených scenárov.

O medveďoch

Strach je ako oheň. Dobrý sluha, zlý pán. Kým ho máme pod kontrolou, pomáha nám prežiť. Keď ho začne byť priveľa, šíri sa ako požiar. Rozmýšľal som, čo za kolektívnu emóciu tu prežívame, čo spôsobuje tú blbú náladu v spoločnosti. Počúval som pozorne všetkých okolo seba, pozoroval som a myslím si, že veľký podiel má na nej strach. Na strach reagujeme rôzne: útokom, útekom alebo zamrznutím. Zákernosťou strachu je to, že má potenciál vyvolať veľa démonov.

Emočným hnacím motorom mrzkej lúzy hulákajúcej na námestiach je na prvý pohľad agresia, hnev a zlosť, no to sú len viditeľné dôsledky. Samotnou skutočnou príčinou je strach. Počas pandémie a konfliktu na Ukrajine Fico a fašisti vyvolávali u týchto ľudí strach prostredníctvom konšpiračných teórií, dezinformácii a hoaxov. Keď úroveň strachu dosiahne kritické množstvo, spustí sa agresia. Podobným spôsobom bol strach príčinou teroristického útoku na Zámockej. Rodičia, politici a iné verejné osoby zaplavili toho vraha konšpiračnými teóriami o genderovej ideológii a postupne sa aj on sám začal utvrdzovať v týchto dezinformáciách na konšpi-weboch. Roztočila sa špirála strachu, ktorá vyvolala démona hnevu a výsledok je nám známy.

Príčinou apatie, nechuťou diskutovať o veciach verejných verejne, je tiež strach. Radšej prenecháme verejný priestor tým agresívnym, nahnevaným. Bojíme sa hejtu z ich strany, aby sme si na chrbát nenakreslili terč. Chceme mať od nich pokoj. Sme znechutení a utekáme preč. Nikoho sa nezastaneme. Stávame sa apolitickí a mlčíme. Kto mlčí, ten svedčí. Chápu to ako tichý súhlas. Utvrdzujú sa navzájom v ich konšpiráciách a ich počet narastá. Strach vyvolal démona lenivosti a nečinnosti.

Strach má potenciál vyvolať aj iných démonov. Démona pýchy, ľudia si kompenzujú svoj strach pýchou, aby schovali nedostatky a prezentujú sa ako nadradení a úspešní, len aby prekryli svoje vnútorné obavy. Démona závislostí, ľudia vystavení strachu pravidelne, hľadajú spôsoby, ako unikať strachu, čo vedie k rôznym formám závislostí. Alkohol, drogy, hazard alebo aj nadmerná konzumácia jedla. Démona lakomstva, strašením nedostatkom a chudobou. A takto by som mohol pokračovať.

Čím rýchlejšie sa roztáča kolotoč strachu, tým viac démonov sa tu objavuje. A tým blbšia nálada tu pretrváva. Preto je dôležité byť opatrný a mať sa na pozore pred ľuďmi a obzvlášť politikmi, ktorí neustále vytvárajú strach z čohokoľvek, hoci aj z medveďov.

Ticho pred búrkou

Dostal som včera otázku. S kým bude ochotnejší spolupracovať Pelle po voľbách? Naozaj s Ficom ako naznačuje? Alebo to naznačuje len preto, aby jeho voliči nepanikárili a nerozutekali sa?
Nevidím mu do hlavy a ani nepotrebujem, pretože on dostane len jeden mandát. Zvyšné mandáty dostanú členovia jeho strany. Napríklad: Saková, Tomáš, Raši, Žiga. Nikde nie je predsa napísané, že poslanci nemôžu po voľbách prestupovať z jedného subjektu do druhého ako to urobili nespočetne krát v minulosti. Netuším, či by mohol mať Fico a naši ľudia na nejakého bývalého smeráka a bývalého nášho človeka kompro materiál. Môže, nemusí. Nebudem sa ani vyjadrovať k ich morálnej integrite, neviem ako zareagujú, keď príde prestupové obdobie a ich materský klub im dá zaujímavú ponuku obliecť si staronový dres znovu. Fico nemusí kupovať celý konkurenčný klub aj so štadiónom. Stačí mu len nakupovať jeho skautmi vytipovaných hráčov.

Rozdávať štedré ponuky môže aj u Kollára. Borguľa bol nedávno obvinený, klan Pčolinských je tiež zaujímavá kategória pre smeráckych skautov. Pamätáme sa ako neprešiel návrh na žiadosť GP o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Fica. Chýbali len dva hlasy. Všetci 17-ti poslanci Sme rodina sa zdržali a dve poslankyne OĽANO tiež podržali Fica. V máji 2022 proti mafii bojovali iné strany.

Ak vám je sympatická osoba X v strane Y a plánujete ju preto voliť, zamyslite sa čo viete o zvyšných 149 kandidátoch tej strany, hlavne tých na zvoliteľných miestach. Ak si neželáte návrat Fica, prosím, zvažujte okrem iného aj tieto riziká pri plánovaní vašej volebnej stratégie. Voľbami sa to nekončí. Vzápätí po nich príde ešte jedna silná búrka. Uviažte si svoju loďku v bezpečnom prístave.

Rozdelil som bezpečnosť prístavov zvoliteľných strán podľa rizika prestupu tak, ako to vnímam ja:

Nízke riziko: PS, SAS
Stredné riziko: KDH
Vysoké riziko: Hlas, Sme rodina, OĽANO

Hrniec plný šošovice

Rád počúvam pána Vašečku. Nie toho Richarda, poslanca od Matoviča. Ale Michala, sociológa. Ponúka mi pohľady z inej perspektívy, v inom kontexte. Raz rozprával o novembri 1989, že časť spoločnosti neštrngala kvôli slobode a občianskym právam, ale kvôli materiálnym veciam. Chceli sa voziť na autách zo západu, mať elektroniku zo západu, rifle, VHS kazety so západnými filmami, počúvať západnú hudbu, mať mandarínky a banány aj mimo Vianoc a mäso na pultoch, nie len pod pultom. Kašlať na nejaké ľudské práva, dôležité je mať každý deň na stole hrniec plný šošovice.

Ani nechceme vedieť čo sú ľudské práva. Radšej o nich budeme konšpirovať. Namýšľame si, že naším právom je spochybňovať autority počas núdzového stavu. No a čo, keď študovali medicínu 6 rokov, vzdelávajú sa celú kariéru a majú 30 ročnú prax. Sú to múdrosráči, veď ja som si prečítal 4 články na konšpi-webe a pár statusov na facebooku. A to je takmer to isté, tak viem presne ako to je s tým vírusom. Čiže mojím ľudským právom je nedodržiavať opatrenia a hlavne chodiť hulákať medikom pod okná.

Tento týždeň som dostal aj vtipný hejt. Písal mi anonym, veď ako inak. Dal som mu meno Gustáv. Vynadal mi, že som “zelený, bruselský progresívec”. Gustáv mal pravdu, sú to moje hodnoty. Som ekologický, mám rád demokraciu a EU, mám pokrokové myslenie. Ak toto Gustáv považuje za nadávku, tak jeho hodnoty sú pravý opak a on je “červený, moskovský regresívec”. Predstavujem si ako mu na ľavom pleci vyrástol taký malinký blaha a na pravom taký malinký uhrík. Obidvaja mu našepkávajú, čo má robiť, čo si má myslieť, čo má kričať.

Blaha šepká: “Gustáv, pamätáš ako si za Husáka prišiel do práce, ožral si sa ako teľa, zdriemol si si, a pred fajrontom ešte niečo potiahol? Teraz za Čaputovej musíš podať výkon v práci, byť triezvy a ani kradnúť ti nedovolia.”

Uhrík šepká tiež po tichu: “Gustáv, za Tisa by si ani do tej práce nemusel cestovať, stačilo šikovne arizovať. Vidíš, čo sa deje teraz za Čaputovej?”

Blaha pokračuje a ukazuje Gustávovi električkový lakeť so zaťatou päsťou na stoporenom predlaktí: “Gustáv, takúto erekciu si mával za Husáka, za Čaputovej nemáš nič. Tak už konečne zakrič, že Husák nebol kurva. Zakrič to!”

A Gusto kričí. Kričí ako besný pes z plného hrdla, aby to počulo celé Slovensko okrem Moniky. Gusto potrebuje naspäť svoj červený regres. Možno ho aj dostane. O tom rozhodneme všetci spolu už čoskoro. Lebo môžeme, zatiaľ máme demokratické voľby. Len sa potom nečudujme, že na konci dňa ostane ten hrniec šošovice prázdny.

Mám doplňujúce otázky na pána Vašečku, ak by to náhodou čítal:

Prečo má Republika na bilboardoch vizuál ako obal z horaliek? Veď ich bojkotujú.

Prečo trvajú národniari na tom, aby bola vo Varíne aspoň jedna ulica v rumunčine? Súvisí to s tým, že časť Slovenska oslobodzovala rumunská armáda? Myslím tú ulicu vojnovéhu zločincu doktoru Jozefu Tisu.

Vážne, pán Vašečka, prečo?

Ženy v demokracii a stožiare

Muži radi rozprávajú. O všeličom, aj o materniciach. Rozprávajú v parlamente, na omši, kde tade. Ako keby ju mali tiež a vedeli o čom rozprávajú. Niektorí hovoria jasne, niektorí v hádankách a inotajoch. Aj Andrej Danko hovorí v hádankách. Pamätáte si ho, už tu raz bol. Hral s nami také slovné hry, niečo povedal a my sme hádali na čo myslí. Andreja si pamätáte aj kvôli tomu, že sa rád bozkával. Bozkával výložky, stuhy na vencoch, kde koho a hlavne všade. Ja si ho pamätám vďaka tomu, že mi dal niečo, čo mi nedal žiaden politik. Dal nám všetkým vztýčiť stožiar. Nie hocijaký, ale taký veľký, hrubý a dá sa naň aj vlajka zavesiť. Taký národný falus, ktorý sme tu my muži potrebovali ako soľ. Je síce kratší ako ten Orbánov v Budapešti, ale ten Dankov je vidno až z Rakúska. A v tom spočíva jeho veľkoleposť.

Po Andrejovi sa predsedom parlamentu stal Boris. Začal som sa tešiť na ešte väčší a hrubší stožiar. Dúfal som, že Boris ho vztýči hneď vedľa toho Andrejovho. Len tak. Pre porovnanie. Aby všetci videli. Aj v Rakúsku. Nestihol to. Boris ma sklamal. Nie kvôli stožiaru, ale kvôli tomu, že mláti ženy. Len tak. Lebo môže. Z pozície sily, z pozície moci. Veď dôvod sa vždy nejaký vymyslí aj spätne. Boris ako druhý najvyšší ústavný činiteľ je na očiach verejnosti často aj mimo bulvár. Vidia ho muži aj ženy v slovenských domácnostiach a robia si poznámky. Muži nadobúdajú dojem, že je normálne mlátiť ženy. Len tak. Lebo aj Boris to robí tiež a nikdy sa neospravedlní. Ženy žijú v strachu a radšej mlčia. Len tak. Lebo keď rozprávajú je to traumatizujúce. Hlavne, keď im nikto neverí. A ak by aj niekto uveril, tak dôvod sa vždy nejaký vymyslí aj spätne. Vidia to deti a robia si poznámky. Chlapci sa učia ako udierať a kam udierať, aby to nebolo vidno na druhý deň. Dievčatá sa učia ako používať make-up na maskovanie modrín a hlavne ako mlčať.

Muži politici radi strašia, aby vzápätí sľúbili ochranu a pocit bezpečia pred čímkoľvek. Pred utečencami, genderom, sorošom, medveďmi. Aby ste sa vy ženy cítili bezpečne všade, len nie vo svojej domácnosti. Jediná vec, čo ste od nich doteraz dostali, bol karafiát od Fica. A aj ten rýchlo zvädne.
Ženy, demokracia je aj vaša, príďte voliť ženy političky. A tým dvom pánom, Andrejovi, čo tu vztýčil svoj stožiar reálne, Borisovi, čo tu vztyčuje svoj stožiar imaginárne, vztýčte vy svoj prostredník. Vypoklonkujte ich z verejného priestoru a nech si na ich miesta posadajú ženy. Spravte to pre seba, pre svoje kamarátky, pre svoje dcéry. Aj ja mám dve dcéry. Ešte nevedia rozprávať, tak to píšem ja, v ich mene. Spoločnosť sa nám tak trochu zvlčila. Demokracia potrebuje viac žien v politike, aby spoločnosť bola nežnejšia.

Ak ste sa doteraz nikdy nezaujímali o politiku, tak vám poradím. PS má na svojej kandidátke 75 žien zo 150 možných. Takú príležitosť ste tu ešte nikdy nemali. Nikdy v histórii SR, Československa, Uhorska ani Veľkej Moravy. V tomto sú tieto voľby také pokrokové, progresívne.
Nebojte sa, voľby sú tajné. Doma môžete povedať čokoľvek. A nabudúce, keď sa bude rozprávať o vašich materniciach, bude počuť aj váš hlas. Raz sa moje dievčence naučia rozprávať a povedia vám “Ďakujeme”.

Trójske kone v demokracii, časť II. (25-09-2023)

(Pre správne pochopenie nasledujúcich riadkov, je vhodné si prečítať aj predchádzajúcu časť)

Zamysleli ste sa nad tým, prečo Igor Matovič vytvoril koalíciu s pani Remišovou a pani Záborskou a umelo si navýšil kvórum zvoliteľnosti do parlamentu z 5% na 7%? Tie dámy zďaleka nemajú dokopy politický výtlak na úrovni 2%. Prečo teda nemohli kandidovať v rámci OĽANO. Kvórum by ostalo na 5% a sám Igor by zostal mimo zóny ohrozenia? Veď on je tak rád stredobodom pozornosti a mimo parlamentu by už nebol v centre diania. Nedáva vám to veľmi zmysel, že? Ani mne, až na jednu výnimku.

Bola by tu jedna bláznivá hypotéza, kam by tento diel skladačky zapadol. Upozorňujem dopredu, jedná sa naozaj LEN o hypotézu a žiaden priamy dôkaz neposkytnem.
Uvažujme, že Igor by bol naozaj trójskym koňom v demokratickom tábore a hnacím motorom jeho činov nie sú horkokrvné emócie, ale chladnokrvný kalkul. Jeho cieľom je skopnúť pod 5% nejakú pro-európsku, anti-ficovskú stranu balansujúcu na hranici zvoliteľnosti. Napríklad takú Sasku na 4%. A zároveň seba samého na 6%. Jedným majsterštychom by prepadlo 10% pro-európskych hlasov. Igor by už nebol pre staro-nového premiéra Fica viac potrebný. Už by sa Fico zabetónoval za jedno volebné obdobie aj sám. Na zvýšenie relevantnosti tejto hypotézy je potrebné, aby si tento týždeň ešte Igor strelil do nohy sám. Akože omylom, plus kopec emócii okolo toho. Prípadne, aby sa stala udalosť, ktorá by zdiskreditovala Igora pod úroveň 7%. Viem, znie to uletene, ale je nutné uvažovať aj o málo pravdepodobných javoch, ak z nich vyplývajúce riziko je príliš veľké.

Prosím, zamyslite sa a dajte mi vedieť, ak náhodou máte nejaký kúsok mozaiky, ktorý ja nemám alebo ho prehliadam. Niečo, čo by narušilo vyššie popísanú hypotézu a mohli by sme ju zavrhnúť ako neopodstatnenú konšpiráciu. Pretože tých náhod okolo Igora je už naozaj priveľa a z mojej perspektívy všetky do jednej konvergujú k tomu istému konečnému užívateľovi jeho činov.

Trójske kone v demokracii, časť I. (14-09-2023)

“Som hetero!” vykríkol Igor. Jeho coming out nás zaskočil v situácii, ktorá si žiadala, aby držal pietu a hubu. Hlavne to druhé. Bol október 2022 a Slovensko zažívalo svoj prvý teroristický útok. Pamätám si na to veľmi živo. Mali sme stiahnuté žalúdky, sucho v hrdle, do očí sa nám hrnuli slzy, na jazyku sme cítili pachuť ľudáctva a vo vzduchu bol cítiť smrad démonov minulosti. Minority to nemali na Slovensku nikdy ľahké, všetky, bez výnimky, ale LGBTI obzvlášť. Bolo nám ich ľúto a Igorovi bolo ľúto Igora. Veď jemu bolo ublížené najviac. Každý sa chcel rozprávať o akýchsi lezbách a gejoch a či môžu alebo nemôžu mať nejaká práva a nikto sa nechcel rozprávať o ňom. Veď on vyhral posledné voľby, tak prečo ho teraz ignorujú? A vôbec, aké práva? Ich práva predsa končia tam, kde začína jeho právo. Právo na sebaprezentáciu vo svetle reflektorov. Keby sa ho spýtajte na židovský holocaust, možno vám povie “som katolík” a to povestné uhríkovské “nie som historik” vám zrazu príde také korektnejšie.

12. októbra 2022 sa stala ešte jedna udalosť, ktorá akosi vypadla z kolektívnej pamäte spoločnosti prehlušená hrôzou zo Zámockej. Rád vám ju pripomeniem. Braňo Závodský mal na obed v štúdiu hosťa štylizovaného tradične do role obete. V tento deň do žida 21. storočia. Okrem iného zaznelo: “Budem novinárov postupne dávať dole.” Presne tak, novinárov, najoddanejších strážcov demokracie. Len štyri roky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. My sme 12. októbra 2022, v rozpätí 7-ich hodín zažili dva útoky na demokraciu. A obidva sa mi spájajú s “hetero-židom 21. storočia” Igorom.

“Ak raz budú Ficovi stavať jazdeckú sochu, tak Matovič mu môže poslúžiť ako koník.” Marián Leško.

Rozumiem pánovi Leškovi. Matovič je chaos. Chaos je Ficov rebrík na ceste k moci. Vždy bolo tomu tak. Matovič dodával nestabilitu, hádky, emócie, provokácie a jeho atómovky, aby následne prišiel Fico s ponukou stability. A karafiátom. Slováci a Slovenky milujú reality show a majú ich napozerané. Tak vám presne vedia povedať, že ten Robko je ten dobrý a ten Igor je zlý. Že treba voliť toho Robka s karafiátom.

Bojuje Igor spolu s mafiou proti demokracii, alebo bojuje spolu s demokraciou proti mafii? Používa také nejasné predložky, dvojzmyselné. Viem, že v koalícii si najviac rozumel s Borisom Kollárom. O Borisovi len toľko, že by nemal zastávať verejnú funkciu, lebo je ľahko vydierateľný. Bol na mafiánskych zoznamoch v 90-tych rokoch. V minulosti sa kamarátil s ľudmi ako Tomáš Rajecký, Peter Steinhübel, Juraj “Piťo” Ondrejčák. Boris sa k tomu sám hlási, že sedávali ako deti spolu na prašiaku a hompáľali nohami. Každý na inom konci Bratislavy.

Matovič je klasický prípad PPP autokrata (polarizácia, populizmus, post-pravda). Rád rozdáva naše dane, kde komu, za hocičo. Rád útoči na všetkých, hryzie a kope všade naokolo ako splašený kôň. Aj na pani prezidentku útočí rád. Spolu s červeným a hnedým koňom a s mrzkou lúzou, ktorú dotiahli tieto kone do verejného priestoru. A to nerobil ani Pellegrini, ani Kollár. Vnútrostranícke procesy OĽANO sú tiež autokratické a mohli by prebiehať aj v jednom z tých Fiatov 500.

Spomínate si na pád vlády pani Radičovej v roku 2012? Všetci ukazujú prstom na Sulíka. Aj Matovič na neho ukazuje prstom, lebo taká je post-pravda. Tá obyčajná pravda je taká, že Richard a Igor hlasovali rovnako. Vznikol tu chaos, jednofarebná vláda Smeru a systém našich ľudí. Igor bol pri tom. Tak svojsky. Pol na pol.

Spomínate is na gazdu pravice a rok 2016? Po jednofarebnej vláde bol gazda hlavným vyzývateľom Fica. Nie morálne. Len tak, preferenčne. Prišla skutočná kauza “pol na pol” a s ňou chaos. Fico vyhral ďalšie voľby a posilnil sa systém našich ľudí. Igor bol pri tom. Tak svojsky. Pol na pol.

V roku 2018 Ján, Martina a ich rodiny zaplatili veľmi vysokú cenu. Niečo nám však za svoje utrpenie kúpili. Nádej na zmenu. Demokratický tábor v politike uzavrel pakt o neútočení. Okrem Matoviča, keďže je autokrat. Útočil na všetky strany. Hrýzol a kopal ako kôň. Tak svojsky. Pol na pol. Voliči mu dali dôveru v domnienke, že je demokrat. On autokrat pochopil, že to je koruna a nasadil si ju na svoju šašovskú hlavu. Čuduj sa svete, nestal sa z neho kráľ. Z paláca sa stal cirkus. Tú nádej, čo stála tak veľa, nám ukradli v chaose. Našťastie len tak svojsky. Pol na pol. Každopádne aj to stačilo Ficovi, aby sa vrátil zo záhrobia. Vďaka chaosu.

Začínate rozmýšlať nad tým, či to robí naschvál alebo cielene? Alebo tak svojsky? Pol na pol? Nekonšpirujte. Zbytočne sa zamotáte. Ani to nepotrebujete vedieť. Je jedno, či ho hryzie a kope vlastné ego veľké ako kôň alebo je to operácia pod falošnou vlajkou a on je trójskym koňom. Preformulujte si tú otázku inak. Zahrajte sa na Cicera a spýtajte sa: “Qui bono?” V koho prospech? V prospech demokracie alebo v prospech súmraku demokracie, ktorý sa k nám zakráda z jednej bratislavskej ulice. Zrazu začnete vidieť veci pod iným uhľom. Jasnejšie. Už nič nie je pol na pol. Vy ste pochopili, že je úplne jedno aký je to kôň. Viete, že ho už nemáte kŕmiť.

Prečo je antiamerikanizmus falošným naratívom v hybridnej vojne?

Z histórie

Tento rok si budeme pripomínať 105. výročie vzniku ČSR. Nepodarilo by sa to bez podpory 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne. Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918. Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov. Na znak vďaky sa uvažovalo, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Nasledujúci prezidenti USA už nevenovali európskej politike takú pozornosť, čo umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období.

Implikácie pre Slovensko

Bez podpory USA by Felvídek naďalej patril pod administratívnu správu Budapešti. Medzivojnová maďarská konštitučná monarchia, v praxi vedená admirálom Horthym bola hnaná silným maďarským nacionalizmom a antisemitizmom v spolupráci s fašistickým Talianskom a neskôr aj s Hitlerom. Maďarizácia Hornej Zeme by pokračovala ešte šialenejším tempom ako poznáme spred 1. svetovej vojny. Slovenčina by sa do vypuknutia 2. svetovej vojny stala mŕtvym jazykom. Tento text by ste nemohli čítať v slovenčine bez osobnej angažovanosti Woodrowa Wilsona a USA.

Antiamerikanizmus v karpatskej kotline

Z vyššieho uvedeného vyplýva, že antiamerikanizmus v našom regióne má vnútornú logiku (síce zvrátenú, ale stále má) len a len v maďarčine. Tak ako to robí autokrat Viktor Orbán alebo jeho pridelenec pre Felvídek Ďorďy Ďýmeši. Antiamerikanizmus v slovenčine je ťažký trolling bez elementárnej logiky. Vznikol u nás počas studenej vojny v období stalinizmu, bol kultivovaný až do nežnej revolúcie a po krátkej prestávke v 90-tych rokoch znovu obnovený na začiatku milénia s nástupom rašizmu.

Rašizmus

Jedná sa o ruský fašizmus. Je to totalitná ideológia typická pre putinovský režim na princípoch fašizmu, imperializmu, veľmocenského šovinizmu a náboženského tradicionalizmu, živená nostalgiou za sovietskou minulosťou. Neuznáva naše hodnoty, spochybňuje inštitúcie, slobodné voľby, občianske práva a slobody. Paradoxne všetko demokratické nazýva fašistickým, aby zneprehľadnila situáciu, zmiatla menej vzdelané vrstvy obyvateľstva a polarizovala tým spoločnosť. Jadrom je kult národného vodcu, ktorý by obnovil „veľkosť“ Ruského Impéria. Inými slovami: ovládol všetky slovanské národy a pripútal ich k matičke Rusi. Áno, slovenčina by postupne pod priamym vplyvom rašizmu prestala existovať.

Antiamerikanizmus ako skrytý rašizmus

Antiamerikanizmus je v slovenskej spoločnosti umelým konštruktom cudzej mocnosti a je nám neprirodzený, keďže priamo nevyplýva z našej histórie, nakoľko nám Amerika nikdy neublížila. Jedná sa o skrytý rašizmus, ktorý popiera našu suverenitu a je financovaný zo zahraničia. Jeho úlohou je polarizovať spoločnosť z vnútra pod fingovanou zámienkou pseudo-vlastenectva, odpútavať nás od našich spojencov a následne prevziať moc. A preto je falošným naratívom.

Výzva

Prosím, voľte 30.septembra politikov a političky, ktorí nešíria tento falošný naratív antiamerikanizmu, ale naopak vnímajú potrebu ukotvenia Slovenska v EU a NATO.