Ženy v demokracii a stožiare

Muži radi rozprávajú. O všeličom, aj o materniciach. Rozprávajú v parlamente, na omši, kde tade. Ako keby ju mali tiež a vedeli o čom rozprávajú. Niektorí hovoria jasne, niektorí v hádankách a inotajoch. Aj Andrej Danko hovorí v hádankách. Pamätáte si ho, už tu raz bol. Hral s nami také slovné hry, niečo povedal a my sme hádali na čo myslí. Andreja si pamätáte aj kvôli tomu, že sa rád bozkával. Bozkával výložky, stuhy na vencoch, kde koho a hlavne všade. Ja si ho pamätám vďaka tomu, že mi dal niečo, čo mi nedal žiaden politik. Dal nám všetkým vztýčiť stožiar. Nie hocijaký, ale taký veľký, hrubý a dá sa naň aj vlajka zavesiť. Taký národný falus, ktorý sme tu my muži potrebovali ako soľ. Je síce kratší ako ten Orbánov v Budapešti, ale ten Dankov je vidno až z Rakúska. A v tom spočíva jeho veľkoleposť.

Po Andrejovi sa predsedom parlamentu stal Boris. Začal som sa tešiť na ešte väčší a hrubší stožiar. Dúfal som, že Boris ho vztýči hneď vedľa toho Andrejovho. Len tak. Pre porovnanie. Aby všetci videli. Aj v Rakúsku. Nestihol to. Boris ma sklamal. Nie kvôli stožiaru, ale kvôli tomu, že mláti ženy. Len tak. Lebo môže. Z pozície sily, z pozície moci. Veď dôvod sa vždy nejaký vymyslí aj spätne. Boris ako druhý najvyšší ústavný činiteľ je na očiach verejnosti často aj mimo bulvár. Vidia ho muži aj ženy v slovenských domácnostiach a robia si poznámky. Muži nadobúdajú dojem, že je normálne mlátiť ženy. Len tak. Lebo aj Boris to robí tiež a nikdy sa neospravedlní. Ženy žijú v strachu a radšej mlčia. Len tak. Lebo keď rozprávajú je to traumatizujúce. Hlavne, keď im nikto neverí. A ak by aj niekto uveril, tak dôvod sa vždy nejaký vymyslí aj spätne. Vidia to deti a robia si poznámky. Chlapci sa učia ako udierať a kam udierať, aby to nebolo vidno na druhý deň. Dievčatá sa učia ako používať make-up na maskovanie modrín a hlavne ako mlčať.

Muži politici radi strašia, aby vzápätí sľúbili ochranu a pocit bezpečia pred čímkoľvek. Pred utečencami, genderom, sorošom, medveďmi. Aby ste sa vy ženy cítili bezpečne všade, len nie vo svojej domácnosti. Jediná vec, čo ste od nich doteraz dostali, bol karafiát od Fica. A aj ten rýchlo zvädne.
Ženy, demokracia je aj vaša, príďte voliť ženy političky. A tým dvom pánom, Andrejovi, čo tu vztýčil svoj stožiar reálne, Borisovi, čo tu vztyčuje svoj stožiar imaginárne, vztýčte vy svoj prostredník. Vypoklonkujte ich z verejného priestoru a nech si na ich miesta posadajú ženy. Spravte to pre seba, pre svoje kamarátky, pre svoje dcéry. Aj ja mám dve dcéry. Ešte nevedia rozprávať, tak to píšem ja, v ich mene. Spoločnosť sa nám tak trochu zvlčila. Demokracia potrebuje viac žien v politike, aby spoločnosť bola nežnejšia.

Ak ste sa doteraz nikdy nezaujímali o politiku, tak vám poradím. PS má na svojej kandidátke 75 žien zo 150 možných. Takú príležitosť ste tu ešte nikdy nemali. Nikdy v histórii SR, Československa, Uhorska ani Veľkej Moravy. V tomto sú tieto voľby také pokrokové, progresívne.
Nebojte sa, voľby sú tajné. Doma môžete povedať čokoľvek. A nabudúce, keď sa bude rozprávať o vašich materniciach, bude počuť aj váš hlas. Raz sa moje dievčence naučia rozprávať a povedia vám “Ďakujeme”.