Prečo je antiamerikanizmus falošným naratívom v hybridnej vojne?
Z histórie
Tento rok si budeme pripomínať 105. výročie vzniku ČSR. Nepodarilo by sa to bez podpory 28. prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne. Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918. Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov. Na znak vďaky sa uvažovalo, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Nasledujúci prezidenti USA už nevenovali európskej politike takú pozornosť, čo umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období.
Implikácie pre Slovensko
Bez podpory USA by Felvídek naďalej patril pod administratívnu správu Budapešti. Medzivojnová maďarská konštitučná monarchia, v praxi vedená admirálom Horthym bola hnaná silným maďarským nacionalizmom a antisemitizmom v spolupráci s fašistickým Talianskom a neskôr aj s Hitlerom. Maďarizácia Hornej Zeme by pokračovala ešte šialenejším tempom ako poznáme spred 1. svetovej vojny. Slovenčina by sa do vypuknutia 2. svetovej vojny stala mŕtvym jazykom. Tento text by ste nemohli čítať v slovenčine bez osobnej angažovanosti Woodrowa Wilsona a USA.
Antiamerikanizmus v karpatskej kotline
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že antiamerikanizmus v našom regióne má vnútornú logiku (síce zvrátenú, ale stále má) len a len v maďarčine. Tak ako to robí autokrat Viktor Orbán alebo jeho pridelenec pre Felvídek Ďorďy Ďýmeši. Antiamerikanizmus v slovenčine je ťažký trolling bez elementárnej logiky. Vznikol u nás počas studenej vojny v období stalinizmu, bol kultivovaný až do nežnej revolúcie a po krátkej prestávke v 90-tych rokoch znovu obnovený na začiatku milénia s nástupom rašizmu.
Rašizmus
Jedná sa o ruský fašizmus. Je to totalitná ideológia typická pre putinovský režim na princípoch fašizmu, imperializmu, veľmocenského šovinizmu a náboženského tradicionalizmu, živená nostalgiou za sovietskou minulosťou. Neuznáva naše hodnoty, spochybňuje inštitúcie, slobodné voľby, občianske práva a slobody. Paradoxne všetko demokratické nazýva fašistickým, aby zneprehľadnila situáciu, zmiatla menej vzdelané vrstvy obyvateľstva a polarizovala tým spoločnosť. Jadrom je kult národného vodcu, ktorý by obnovil „veľkosť“ Ruského Impéria. Inými slovami: ovládol všetky slovanské národy a pripútal ich k matičke Rusi. Áno, slovenčina by postupne pod priamym vplyvom rašizmu prestala existovať.
Antiamerikanizmus ako skrytý rašizmus
Antiamerikanizmus je v slovenskej spoločnosti umelým konštruktom cudzej mocnosti a je nám neprirodzený, keďže priamo nevyplýva z našej histórie, nakoľko nám Amerika nikdy neublížila. Jedná sa o skrytý rašizmus, ktorý popiera našu suverenitu a je financovaný zo zahraničia. Jeho úlohou je polarizovať spoločnosť z vnútra pod fingovanou zámienkou pseudo-vlastenectva, odpútavať nás od našich spojencov a následne prevziať moc. A preto je falošným naratívom.
Výzva
Prosím, voľte 30.septembra politikov a političky, ktorí nešíria tento falošný naratív antiamerikanizmu, ale naopak vnímajú potrebu ukotvenia Slovenska v EU a NATO.
Je trochu od veci spomínať nápad pomenovať Prešperok Willsonovom ako priamu súvislosť vďaky za uznanie práva Slovanov odtrhnúť sa od Zákuska - Uhorka...
Bratislava bola na tom podobne ako Nitra, t j Slovenská časť v meste rozhodne nebola tá väčšia ako niektorá z 2 ďalších nemeckej a maďarskej skupiny obyvateľov, ba priam pravdepodobne najmenšia... A druhy faktor ze veľkosťou vyznámna Nemecka časť obyvateľstva bola ale súčasťou maďarského štátu dovtedy a tak ako v Nitre počas silnej maďarizácie došlo k úbytku hlavne Nemcov a nie Slovákov a k hlásení sa tých prebehnúvsich ľudí hlavne k maďarskej národnosti po novom tak v BA sa títo Nemci dovtedy pod maďarskou vládou nemali ochotu stat sa súčasťou československého štátu hlavne keď Slovenská časť obyvateľstva sa rozhodne veľmi málo približovala k 50%. Ale zároveň dobrí obyvatelia Presporku vedeli ze keďže ani maďarská časť obyv nemala ani 50 % v meste a ešte tu bol aj nákres hranice mocnostami, tak vedeli ze skončia mimo maďarského štátu, tak navrhli, že keď už tak by mesto mohlo byt samostatné a ako súčasť to vznikla aj myšlienka ze by sa mohlo aj volať Wilsonov.
Táto myšlienka sa udržala chvíľu maximálne tak do príchodu českých legionárov. V bojoch s českými legionármi za samostatný Presporok zomrel jeden alebo viac presporskych policajtov a spomínať ich snahu o nezačleniť Nemecko maďarské obyvatelstvo do slovanského statu a ošéfovať tu snahu aj propagandisticky pomenovaním mesta za vďaku prezidentovi je scestné.
Ja som niekde čítal, ako po vzniku Československa s veľkou slávou založili v Bratislave slovenské divadlo. Problém bol nedostatok slovenského repertoáru, slovenských hercov a hlavne slovenského obecenstva. Pritom divadlá hrajúce v nemčine a maďarčine prosperovali...
Takisto chýbali učitelia, lekári, úradníci, gramotní žandári....
No a otazka znie, ci je to dane vlastnostou naroda alebo to bol vysledok madarizacie a nicenia slovenskej inteligencie...