Trójske kone v demokracii, časť I. (14-09-2023)

“Som hetero!” vykríkol Igor. Jeho coming out nás zaskočil v situácii, ktorá si žiadala, aby držal pietu a hubu. Hlavne to druhé. Bol október 2022 a Slovensko zažívalo svoj prvý teroristický útok. Pamätám si na to veľmi živo. Mali sme stiahnuté žalúdky, sucho v hrdle, do očí sa nám hrnuli slzy, na jazyku sme cítili pachuť ľudáctva a vo vzduchu bol cítiť smrad démonov minulosti. Minority to nemali na Slovensku nikdy ľahké, všetky, bez výnimky, ale LGBTI obzvlášť. Bolo nám ich ľúto a Igorovi bolo ľúto Igora. Veď jemu bolo ublížené najviac. Každý sa chcel rozprávať o akýchsi lezbách a gejoch a či môžu alebo nemôžu mať nejaká práva a nikto sa nechcel rozprávať o ňom. Veď on vyhral posledné voľby, tak prečo ho teraz ignorujú? A vôbec, aké práva? Ich práva predsa končia tam, kde začína jeho právo. Právo na sebaprezentáciu vo svetle reflektorov. Keby sa ho spýtajte na židovský holocaust, možno vám povie “som katolík” a to povestné uhríkovské “nie som historik” vám zrazu príde také korektnejšie.

12. októbra 2022 sa stala ešte jedna udalosť, ktorá akosi vypadla z kolektívnej pamäte spoločnosti prehlušená hrôzou zo Zámockej. Rád vám ju pripomeniem. Braňo Závodský mal na obed v štúdiu hosťa štylizovaného tradične do role obete. V tento deň do žida 21. storočia. Okrem iného zaznelo: “Budem novinárov postupne dávať dole.” Presne tak, novinárov, najoddanejších strážcov demokracie. Len štyri roky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. My sme 12. októbra 2022, v rozpätí 7-ich hodín zažili dva útoky na demokraciu. A obidva sa mi spájajú s “hetero-židom 21. storočia” Igorom.

“Ak raz budú Ficovi stavať jazdeckú sochu, tak Matovič mu môže poslúžiť ako koník.” Marián Leško.

Rozumiem pánovi Leškovi. Matovič je chaos. Chaos je Ficov rebrík na ceste k moci. Vždy bolo tomu tak. Matovič dodával nestabilitu, hádky, emócie, provokácie a jeho atómovky, aby následne prišiel Fico s ponukou stability. A karafiátom. Slováci a Slovenky milujú reality show a majú ich napozerané. Tak vám presne vedia povedať, že ten Robko je ten dobrý a ten Igor je zlý. Že treba voliť toho Robka s karafiátom.

Bojuje Igor spolu s mafiou proti demokracii, alebo bojuje spolu s demokraciou proti mafii? Používa také nejasné predložky, dvojzmyselné. Viem, že v koalícii si najviac rozumel s Borisom Kollárom. O Borisovi len toľko, že by nemal zastávať verejnú funkciu, lebo je ľahko vydierateľný. Bol na mafiánskych zoznamoch v 90-tych rokoch. V minulosti sa kamarátil s ľudmi ako Tomáš Rajecký, Peter Steinhübel, Juraj “Piťo” Ondrejčák. Boris sa k tomu sám hlási, že sedávali ako deti spolu na prašiaku a hompáľali nohami. Každý na inom konci Bratislavy.

Matovič je klasický prípad PPP autokrata (polarizácia, populizmus, post-pravda). Rád rozdáva naše dane, kde komu, za hocičo. Rád útoči na všetkých, hryzie a kope všade naokolo ako splašený kôň. Aj na pani prezidentku útočí rád. Spolu s červeným a hnedým koňom a s mrzkou lúzou, ktorú dotiahli tieto kone do verejného priestoru. A to nerobil ani Pellegrini, ani Kollár. Vnútrostranícke procesy OĽANO sú tiež autokratické a mohli by prebiehať aj v jednom z tých Fiatov 500.

Spomínate si na pád vlády pani Radičovej v roku 2012? Všetci ukazujú prstom na Sulíka. Aj Matovič na neho ukazuje prstom, lebo taká je post-pravda. Tá obyčajná pravda je taká, že Richard a Igor hlasovali rovnako. Vznikol tu chaos, jednofarebná vláda Smeru a systém našich ľudí. Igor bol pri tom. Tak svojsky. Pol na pol.

Spomínate is na gazdu pravice a rok 2016? Po jednofarebnej vláde bol gazda hlavným vyzývateľom Fica. Nie morálne. Len tak, preferenčne. Prišla skutočná kauza “pol na pol” a s ňou chaos. Fico vyhral ďalšie voľby a posilnil sa systém našich ľudí. Igor bol pri tom. Tak svojsky. Pol na pol.

V roku 2018 Ján, Martina a ich rodiny zaplatili veľmi vysokú cenu. Niečo nám však za svoje utrpenie kúpili. Nádej na zmenu. Demokratický tábor v politike uzavrel pakt o neútočení. Okrem Matoviča, keďže je autokrat. Útočil na všetky strany. Hrýzol a kopal ako kôň. Tak svojsky. Pol na pol. Voliči mu dali dôveru v domnienke, že je demokrat. On autokrat pochopil, že to je koruna a nasadil si ju na svoju šašovskú hlavu. Čuduj sa svete, nestal sa z neho kráľ. Z paláca sa stal cirkus. Tú nádej, čo stála tak veľa, nám ukradli v chaose. Našťastie len tak svojsky. Pol na pol. Každopádne aj to stačilo Ficovi, aby sa vrátil zo záhrobia. Vďaka chaosu.

Začínate rozmýšlať nad tým, či to robí naschvál alebo cielene? Alebo tak svojsky? Pol na pol? Nekonšpirujte. Zbytočne sa zamotáte. Ani to nepotrebujete vedieť. Je jedno, či ho hryzie a kope vlastné ego veľké ako kôň alebo je to operácia pod falošnou vlajkou a on je trójskym koňom. Preformulujte si tú otázku inak. Zahrajte sa na Cicera a spýtajte sa: “Qui bono?” V koho prospech? V prospech demokracie alebo v prospech súmraku demokracie, ktorý sa k nám zakráda z jednej bratislavskej ulice. Zrazu začnete vidieť veci pod iným uhľom. Jasnejšie. Už nič nie je pol na pol. Vy ste pochopili, že je úplne jedno aký je to kôň. Viete, že ho už nemáte kŕmiť.